Stačí tak málo a človek vidí všetko v pestrých farbách. Ranné vstávanie pri štebote neznámeho letca. Každý deň priletí a zaspieva inú pesničku. Neznámy. Nechce byť poznaný, stratilo by to to čaro. Dnes neprišiel a tak si spievam sama, veď je to určite len tým, že som tvrdo spala, keď ma prišiel budiť môj neznámy.
Stačí tak málo a človek vidí všetko v tmavých farbách. Ak mi už nebude stačiť štebot neznámeho letca, zaobstarám si iného, privátneho. A miesto spievania ma možno prekvapí aj nejakou tou vtipnou vecičkou, ako keď ti malé dvojročné dieťa povie: "Bodaj by ťa pečená hus kopla" a ty nevieš čo na to a tak sa len smeješ.
Stačí tak málo a človek vidí všetko v pestrých farbách. Nevadí, ak predsa pôjdem zajtra sama pokukať dielka na výstavách. Veď to moje obzeranie každého výjavu zo sto strán stojí trpezlivosť. Ale o to pestrejšie bude moje rozprávanie priateľom pri večernom stretnutí. Milujú ak som z niečoho nadčená a potom im opisujem dielka tak trocha inak. Tak bláznivo a všetci sa smejeme.
Stačí tak málo a človek vidí všetko v tmavých farbách. Ak mi už nebude stačiť obzeranie výjavov, začnem znova aktívne pracovať na nich ja, také moje privátne výjavy by to boli. Ak mi už nebude stačiť ani to, začnem sa venovať deťom, pomôcť im ako dať na papier dielko, ktoré poteší dušu a pohladí zrak.
Stačí tak málo...a život je úplne iný.
Stačí tak málo... otvoriť srdce a prijať k sebe človiečikov, ktorí za to stoja.
Stačí tak málo...kamarátov, ktorí vedia kedy ako na teba, podporiť ťa i uzemniť, keď treba.
Stačí tak málo...len zmeniť pohľad na život a život je oveľa pestrejší.
Stačí tak málo...stačí iba chcieť...
